Príroda okolo
PRAVNÁČ - 1206 M N. M.
Skalnatý vrch Pravnáč dvíhajúci sa nad obcou Liptovská Anna v Chočských vrchoch nie je veľmi známy, turistov, ktorí do tejto oblasti zablúdia, zláka skôr blízka Prosiecka a Kvačianska dolina. Kto by sa naň však vybral, určite neoľutuje. Odmenou mu totiž bude čarokrásna príroda s hojným výskytom cennej vápencovej kveteny, a tiež podmanivý výhľad na celý Liptov (najmä na Liptovskú Maru), Západné a Nízke Tatry, ktorý sa otvorí na jeho vrchole. Na Pravnáč vedie značený turistický chodník z Liptovskej Anny. Túru však možno absolvovať i z opačnej strany – cez Prosiecku dolinu. V takom prípade je trasa omnoho dlhšia a náročnejšia, pred Pravnáčom totiž prekonáva ešte vrch Lomné.
Chočské vrchy sú sučasťou sústavy Vnútorných Západných Karpát, doFatransko-tatranskej oblasti a rozkladajú sa na území Liptova a Oravy. Pohorie ohraničuje na severe Oravská vrchovina a Podtatranská brázda, na východe Západné Tatry , na juhu Liptovská kotlina a na západe Šípska Fatra, podcelok Velkej Fatry. Charakteristickým znakom pohoria je asymetrická stavba. Pohorie je vyše 24 km dlhé, ale len 4 km široké, maximálna šírka je 8 km. Najvyšší vrch Veľký Choč (1611 m) je známy výhľadový bod Slovenska.Pohorie netvorí súvislý hrebeň, ale je rozdelené hlbokými dolinami. Z tohto dôvodu sa v ňom nedá podniknúť klasická hrebeňovka a turistika v tejto oblasti sa výrazne liší od turistiky v okolitých pohoriach.Morfologicky sa pohorie delí na 3 podcelky: Prosečné, Sielnické vrchy a Choč. Prosečné je najvýchodnejšia časť Chočských vrchov. Je doslova rozryté hlbokými kaňonovitými dolinami -Prosieckou a Kvačianskou , ktoré delia tento podcelok na masívy Pravnáča (1206 m),Prosečného (1372 m) a Lomného (1278 m). Sielnické vrchy nie sú příliš členité, ležia mezi Chočom a Prosečnom a najvyššie vrcholy sú Magura (1170 m), Havrania (1130 m) a Sielnicka hora (1051 m). Masív Choča má niekoľko vrcholov z ktorých sú najvyššie Veľký a Malý Choč. Do masívu sa hlboko zarezáva Turícká dolina. Turisticky najzaujímavejšie sú
VEĽKÝ CHOČ,KVAČIANSKA DOLINA (VEĽMI TYPICKÝ SKALNÝ RELIÉF) A PROSIECKA DOLINA (HLBOKÁ ROKĽOVITÁ KRASOVÁ DOLINA).
LIPTOVSKÁ MARA JE VODNÁ NÁDRŽ V STREDNOM LIPTOVE POMENOVANEJ PODĽA ZANIKNUTEJ OBCE. ROKU 1975 CELÚ OBEC ZAPLAVILI VODY VODNEJ NÁDRŽE. IBA GOTICKÝ KOSTOLÍK, PRESNEJŠIE JEHO RUINY, OSTALI NAD HLADINOU V LOKALITE HAVRÁNOK. KOSTOL, POSTAVENÝ NA STARŠOM ZÁKLADE V DRUHEJ POLOVICI 13. STOROČIA A PRESTAVANÝ V 15.-17. STOROČÍ PRED NAPUSTENÍM VODNEJ NÁDRŽE DÔKLADNE PRESKÚMALI, JEHO NAJHODNOTNEJŠIE ARCHITEKTONICKÉ A VÝTVARNÉ DETAILY PRENIESLI DO AREÁLU BUDÚCEHO LIPTOVSKÉHO SKANZENU V PRIBYLINE. PO DOKONČENÍ KÓPIE KOSTOLA OSADILI DO NOVOSTAVBY VYBRANÉ ARCHITEKTONICKÉ DETAILY SPOLU S VÝTVARNÝMI ČASŤAMI STAVBY.
LIPTOVSKÝ HRAD
Nazývaný aj hrad Liptov, Liptovský starý hrad, Veľký hrad liptovský, Sielnický hrad. Dal meno celému regionu. Za svoje meno vďačí pravdepodobne pôvodnému majiteľovi Ľubota - Ľubtov hrad, pomaďarčením sa zmenil Ľubtov, neskôr na Liptov.
Konzervované základy hradu, situovaného v extrémnej polohe na vrchu zvanom Hrad v Chočských vrchoch v nadmorskej výške 1000m, sú sprístupnené. Jeho ruiny dokladajú pôdorys a funkcie feudálneho sídla, ktoré bolo zničené a opustené v 15. st. Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. st. Prvá písomná zmienka o ňom je z 1262. Pôvodne bol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Na začiatku 14. st. patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi, v rokoch 1313-1337 zvolenskému kráľovskému županovi, magistrovi Dončovi. Okolo roku 1340 sa Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad, ktorý sa od 1396 uvádza aj prívlastkom Veľký (Magnum catrum, Magnum castrum Liptovience). Roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markogrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. V roku 1399 kráľ Žigmund vyzdvihuje zásluhy šlachticov pri obrane hradu a odmeňuje ich donáciami na Liptove a v banskej oblasti. Tak získal 1406 Mikuláš Gara hrad a hodnosť liptovského župana. Hrad v roku 1441 pravdepodobne obsadili husiti. Možno tak usudzovať z donácie kráľa 1440 a 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice, kde bola podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfiho v roku 1445 obvinili zo zbojstva a uväznili. Roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom lupežných výprav, zbúra. Listina z 1453 uvádza už len pusté miesto. V nasledujúcom roku 1454 Ján Hunyady daroval Pongrácovcom majetky v Liptove. Popri Likave a Liptovskom Hrádku aj Liptovský hrad s požiadavkou na jeho opravu. V roku 1459 kráľ Matej Korvín daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský sa však pridal k odbojnej šľachte, sympatizujúcej s poľskými kráľmi. Matej Korvín, po uzavretí spišskonovoveského mieru v roku 1474 s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským, Komorovskému majetky odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy. Vyše päťsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. V rokoch 1975 až 1987 sa uskutočnil archeologický výskum a odkryté základy budov sa zakonzervovali.
Na ruiny Liptovského hradu sa dá dostať po značkovanom chodníku z obce Kalameny. Archeologická expozícia v prírode na hrade Liptov nad obcou Kaľameny je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Verejnosti sú prístupné zvyšky odkrytej architektúry po stavebno-konzervátorskych úpravách na základe archeologického výskumu. Vstup do areálu hradu je voľný.
